Dobrá báseň
Hm. Tak teda dobre. Čo to je?
Napísal ju niekto niekedy?
A je vôbec možné ju zvesiť z mesiaca?
Zvesili mnohí.
Nie preto, že chceli alebo museli,
Ale preto, že im bolo dané,
Aby robili z neviditeľných vecí viditeľné.
A dokázali ostatným, že každý z nich
Je iný lúč spektra.
Svet básnikov.
To by bolo!
Hrsť indivíduí
Poznajúcich sa od prvého slova
Vždy inak a presne.
A prečo nie?
Svet je plný básnikov,
Ktorí sa ešte neprebudili, lebo sa ich zatiaľ
Nikto nespýtal, čo je to dobrá báseň.
Čo najväčšieho Hippokrata budí
Je oko v skrini ľudí
Byť štrbinkou zakrytého rána
Večerného šera
Štrbinkou v oblakoch
Štrbinkou v oblaku temna
Štrbinkou v oblaku vlastných predstáv
Niekoho iného
Aby k nemu mohol preniknúť svet
Večeradlo padlo za obeť
Sadlo sa nikdy neprestane prieť
Miazga života prúdi v žilách topoľa
A spaľuje ju túžba Žeromského Popola
Chce ísť ďalej cez rieky kyslých dažďov
Čo zmývajú posledné omrvinky
Poslednú kvapku z večeradla
Nevypísaná skúsenosť
Skyva lásky
Vskutku nejedlá slovami
Zahryzol sa do nej on a ona
Volajú ju Primadona
Nieto iných cieľov cesty
Ako pravej skúsenosti
A jej skrížených chodníkov
Každá báseň
Každý podnet
Každý vnem a cit
Každý okamih
Inak poznačí
Poeta - iluzionistu.
A on si preto myslí
Že ilúzia je najlepšia hra
Všetkých slov
Lebo miluje slovo
ktoré nepadá ďaleko od cesty
Ale ktoré sa verne kotúľa
Popri živom pojme z mäsa a kostí
A vystihnúť túto dualitu je preňho fascinujúce